Šestoro dobrej reštaurácie

 v kategórii MARKETING, Offline Nástroje, PREVÁDZKA, Tipy a postrehy

Tento článok som si prečítala na blogu  samuelmarec.blog.sme.sk a so súhlasom autora ho uverejňujeme aj na našej stránke – dá sa v ňom totižto nájsť kopec inšpirácie pre našich čitateľov. Posúďte sami:

Je niečo zvláštne na tom, keď človek píše o reštaurácii, v ktorej bol spokojný, lebo spokojnosť by mala byť samozrejmosťou. Nie je a preto, ak raz za čas natrafí na miesto, kde je všetkým jeho očakávaniam učinené zadosť, je to ideálna príležitosť demonštrovať teóriu v praxi. Ukázať, že je to všetko vlastne úplne jednoduché.

1. Súc ľuďmi, ktorí namiesto vyleštenosti a formálnej dokonalosti uprednostňujú príjemnú a uvoľnenú atmosféru, vstupujeme. Drevené, jemne rôznofarebné (toto je možno trochu eufemizmus) stoly a k nim stoličky. Rôznych druhov. Na stenách obrazy, tiež rôznych druhov a rámov. Majiteľ, ktorý je zároveň aj čašník, sa pozdraví a možno by sa aj uklonil, ale ako sme povedali, kašľať na formálnu dokonalosť. Každopádne na to vyzeral. Tichá hudba – jazz, soul alebo nejaký podobný žáner, ktorý veľmi nerozoznávam. Nekričí, neruší, nekradne si priestor. Podfarbuje. Akosi si máloktorý majiteľ uvedomuje, že úlohou hudby je atmosféru dotvárať a nie ju určovať.

2. Ideme na poschodie a usádzame sa. Majiteľ a čašník v jednom sa usmieva a tento úsmev, v ktorom nie je ani náznak vypočítavosti, ani chladnej profesionality, mu ostáva po celý čas, aj potom, keď hodinu po záverečnej odchádzame. Ešte predtým, ako sa spýta na objednávku, prináša dva krčahy vody. To je tá jednoduchá vec, ktorá stojí presne nula peňazí v akejkoľvek mene, ale aj vďaka nej sa cítime opäť o niečo lepšie.

3. Jedálne lístky nie sú hrubé a ani komplikované. Obsahujú – nech preženiem – tri polievky a desať jedál. Nesľubujú čerstvú zeleninu, ktorá v našich zemepisných šírkach neklíči nikdy a teraz už vôbec nie, neponúka dary mora, keď sa už nachádzame vo vnútrozemí. Tradičné jedlá a k nim možno dve ďalšie, spolu však pokrývajú všetky druhy stravy, na ktoré by priemerný človek mohol mať chuť. Z týchto mám už len dve porcie, povie a ukáže na jedno z nich a my mu to opäť kvitujeme, lebo je lepšie jesť veci čerstvé namiesto čerstvo rozmrazených. Kým čakáme na jedlo, dostávame tanier s malými jednohubkami. Opäť to absolútne nič nestojí a absolútne nič neznamená, teda okrem toho, že sa cítie dobre.

4. Dostávame jedlá a hoci by som sa mohol potrápiť s dlhším opisom, každé jedno z nich je jednoducho úžasné. Úžasné a ešte raz skvelé. Tradičné národné jedlá sú (bohužiaľ) tie, na ktorých sa šudí najviac a hádam aj najľahšie, toto však nie je ten prípad. Porcie nie sú prehnane veľké, táto reštaurácia si nezakladá na obžerstve, za to sú však chutné a jediné slovo, ktoré to dokonale vystihuje, je poctivé. Napriek tomu, že máme aj iné nápoje, krčah s vodou je stále plný a ani za krajec chleba sa neúčtujú peniaze navyše. Lebo to jednoducho nemá zmysel.

5. Dojeme a rozprávame sa. Je sobota a my sme na výlete, neponáhľame sa. Čašník prináša štamprlíky, ktoré sme síce neobjednávali, ale keďže všetci vieme, že domáca pálenka je dobrá pálenka, ochutnávame. Symbolicky, nejde o pitie ale o pohostenie. Keď chceme hádam o hodinu ochutnať znova, dozvedáme sa, že bola z fľaše, ktorá sa bežne nepredáva. Pozrieme do nápojového lístka a dostávame odporúčanie: najdrahšiu si neobjednávajte, táto je lepšia. Ukáže na hádam o polovicu lacnejšiu. Keď nakoniec takmer hodinu po záverečnej odchádzame, nie je to o alkohole, ale jednoducho o tom, že sme sa cítili dobre. Poďakujeme sa, poďakuje sa, tak sa poďakujeme ešte raz a takto chvíľu dokola. Veď prečo nie.

6. Zhrnuté a podčiarknuté – prevádzka takej reštaurácie, v ktorej sa hosť bude cítiť dobre a napíše o nej povedzme článok, je skutočne jednoduchá. Stačí vytvoriť príjemné prostredie a zabezpečiť obsluhu, ktorá nemusí byť nutne dokonalá, stačí, že bude milá. Bude sa zaujímať a zákazník cítiť, že je nielen zákazníkom, ale naozaj hosťom. Stačí niekoľko skvelých jedál namiesto kurčaťa na desať spôsobov a cestovín na päť, lebo v Tescu bola akcia. Stačí priniesť vodu a chlieb len tak a pochopiť, že to nie sú veci, na ktorých sa zarába. Sú to maličkosti. Dôležité maličkosti. Vlastne úplne stačí mať takú reštauráciu, na ktorej vidno, že sa majiteľ o ňu stará a záleží mu na nej. Stačí si nájsť pol minútu na rozhovor o ničom, na konci povedať som rád, že vám tu chutilo a povedať to úprimne. Také jednoduché to je.

Reštaurácia sa volá Hoppa! a je v židovskej štvrti v Budapešti.

Autor: Samo Marec – čítajte viac

Foto: reemer 
 
 
 
Odporúčané články

Nechajte odkaz

*

Kontaktujte nás

Ak máte otázky, radi Vám na ne odpovieme.

Nečitateľné? Zmeňte text. captcha txt

Začnite písať a stlačte ENTER na vyhľadávanie...